Dejepiscovo dobrodružstvo - recenzia románu Martina Juríka: Projekt Zenta.

Autor: Zuzana Stožická | 14.11.2014 o 12:02 | Karma článku: 4,71 | Prečítané:  639x

Za cisára pána bolo lepšie. Muži so zmyslom pre česť, noblesné dámy v rukavičkách, poctivá ručná práca, neotrasiteľné tradičné hodnoty... Alebo sa nám to teraz iba zdá, možno preto, že tie časy sa už dávno skončili?

Samozrejme, vyštafírovaný líc tej doby mal svoj rub. Na každého pána so zmyslom pre česť bolo desať takých, ktorí si museli pokladať za česť sklapnúť opätky, ohnúť chrbát, prípadne nastaviť líce. Na každú noblesnú dámu v rukavičkách bolo (aspoň) desať žien s rukami drsnými od ťažkej roboty, s ktorými nikto nikdy v rukavičkách nejednal. Ale kto zabráni rojkom snívať o vôni starých viedenských kaviarní a starých dobrých čias? V každom prípade, Rakúsko-Uhorsko sa po prvej svetovej vojne rozpadlo. Svojou troškou k tomu prispeli aj naši predkovia a nerobili to bez príčiny. Lenže čo keby všetko bolo inak? Čo keby Gavrilova strela nezabila Františka Ferdinanda a prvá svetová vojna by nevypukla (alebo sa aspoň nestala svetovou)? Čo keby osvietený cisár poskytol národom monarchie právo na sebaurčenie a výsady federácie, uskutočnil potrebné reformy a urobil z Rakúsko-Uhorska baštu vedy a pokroku, ktorá by namiesto prízemného boja o tropické kolónie začala dobývať vesmír? Bolo by za cisára pána lepšie?

Všetkým nostalgikom minulých storočí, alebo mudrlantom, ktorí si radi zafilozofujú o dejinách, môžem odporúčať 381 strán šťavnatej duševnej potravy aj s poznámkovým aparátom, román Martina Juríka: Projekt Zenta (vydal Marenčin PT, 2014).

Rozbieha sa pomaly, asi ako táto recenzia. Hlavným hrdinom príbehu je prešporský profesor histórie Karl Jetting (Karol Jeník), autor bestselleru o alternatívnych dejinách, major československých légií v zálohe a bývalý učiteľ budúcej cisárovnej. Prvú polovicu knihy sa deje prakticky len to, že Karla vláčia z miesta na miesto, aby čitateľom predstavil čoraz vzdialenejšie končiny monarchie. Rozťahaný, okázale ne-akčný úvod zodpovedá duchu doby. No prehliadka nie je nezáživná - ponúka mnohé zaujímavé detaily, narážky na veci, udalosti a osobnosti, ktoré (v našej vetve histórie) poznáme trochu inak. Motivuje čitateľa k otázkam: Bolo by to naozaj takto? Ako rozhodnutie jednotlivca ovplyvňuje beh dejín? Ako historické udalosti formujú rebríček hodnôt v spoločnosti?

Nemusíte do bodky veriť všetkým aspektom alternatívneho vývoja, ako ho pred nami autor predostrel. Napokon, nepísal vedecké pojednanie, písal román (a polemizovať s takou knihou je predsa radosť). S potešením pristúpite na autorovu hru. Lebo svet, ktorý sa rozvíja s každou stránkou knihy, je komplexný, elegantný, okúzľujúci a navyše aj zábavný. Nie komický, neprinúti vás k hlučným výbuchom smiechu (napokon, dobové postavy by také správanie iste považovali za nespôsobné), ale budete sa usmievať, keď uvidíte cisársky pancierový krížnik jeho veličenstva Kaiserin und Königin Maria Theresia (štandardný výtlak 11 500 ton, dĺžka 170 metrov, šírka 22, výzbroj osem hlavných diel kalibru 305 milimetrov) stúpať z mora a plaviť sa ku hviezdam, alebo keď sa s hlavným hrdinom prejdete po presnej replike Mariahilferstrasse vybudovanej na vesmírnej stanici jeho veličenstva Jupiterstation Eins.

Približne v poslednej tretine knihy sa dej skutočne rozbehne a čitatelia hladní po akcii budú nasýtení. Kúsky skladačky do seba zapadnú, vytvoria fantaskný obraz, kde vo víre alternatívnych dejín nechýbajú bojové krížniky plávajúce hore dnom, agenti, zradcovia, anjeli, "jednorožce", holografický princíp vesmíru, prvohorné príšery ani bájny strom Yggdrasil ako analógia alternatívnych realít, uvedú hrdinov aj čitateľov do úžasu (a znovu sa rozložia).

Môžem tejto krásnej knihe niečo vytknúť? Ale áno. Prácu s postavami. Iný typ čitateľa to nemusí vnímať ako chybu, ide o vec osobného vkusu. No mne je ľúto, že som si k žiadnemu z hrdinov nevytvorila zvláštny vzťah, hoci som s nimi preplávala celým dejom od pokojných vôd zámockej fontány až po turbulentný oceán v závere.

Hrdinovia to v románe napísanom pre ideu nemajú ľahké. Platia daň za mohutný náklad myšlienok, ktorý kniha nesie. Niekedy pôsobia len ako "vlajkonosiči" - je príliš cítiť, že nehovoria oni, ale autor, ktorý v zrkadle alternatívnej histórie glosuje súčasnosť (napr. o mediálnej schizofrénii, o konšpiráciách...). Jeho úvahy sú našťastie servírované vkusne, udržia pozornosť čitateľa. Do klišé skĺzavajú len občas (napr. "slovenský národ si nevie a nechce vládnuť sám"). V prípade potreby sa s nimi dá slušne pohádať (napr. o Štúrovcoch). Na pozadí veľkolepo vymaľovaného sveta mi však hrdinovia pripadali málo výrazní, akoby si aj sám autor od nich udržiaval zdvorilý odstup. Chápem, žili v spoločnosti, kde sa nedodržanie etikety, trúfalosť voči príslušníkom vyšších tried alebo prílišné podľahnutie citom považovalo za neprístojné, ale vo výsledku ide táto snaha na úkor atraktivity postáv. Karl robí, čo vie, ale nie vždy to stačí. Nezvyknem držať palce "supermanom", Karl je však zatlačený do opačného extrému. Zaslúžil by si väčšiu dávku charizmy a menej sebaľútosti, lebo takto s ním čitateľ môže súcitiť, ale ťažko sa s ním stotožní. Arcivojvodkyni Anne by prospela presvedčivejšie vybudovaná osobnosť a motivácia - verila som jej, kým bola tajomná, ale finále, aké pre ňu prichystal autor, mi príliš nesedelo. Lew Stanislawski (pocta obľúbenému spisovateľovi) bol asi najživotnejšou postavou príbehu, škoda, že nedostal viac priestoru. Keď sa tak nad nimi zamýšľam, možno problém nespočíval v postavách samotných, ale skôr vo výbere, ktoré časti ich príbehu a vnútorného prežívania autor ukáže, ktoré len spomenie a ktoré úplne preskočí. Chýbali mi napríklad kľúčové scény Karla s Emou - na to, aká preňho bola dôležitá, jej venoval málo konkrétnych spomienok. To sa už ale príliš miešam autorovi do remesla.

Formálnych nedostatkov obsahuje román na svoj rozsah pomerne málo - zopár duplicitných slov nevymazaných pri redakčných úpravách, chýbajúce značky odevov, ktoré autor pravdepodobne chcel, ale zabudol doplniť pri popise Karlových osobných vecí, nejaké bohemizmy a kostrbaté formulácie (napr. "Strhnuté publikum sa utrhlo z reťaze.")

V každom prípade, čas strávený s touto knihou neoľutujete. Zavedie vás na chodníčky, kam by ste možno sami nikdy nezavítali a prinúti vás položiť si zaujímavé otázky. A to dobré knihy majú robiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?