Pocta trom v člne, psovi aj mačke

Autor: Zuzana Stožická | 6.2.2013 o 12:52 | Karma článku: 6,00 | Prečítané:  749x

Vydavateľstvo Triton mi urobilo radosť, keď minulý rok vypustilo do vôd českého a slovenského knižného trhu román "... o psu nemluvě" od Connie Willisovej, ovenčený cenami Hugo a Locus. Práve včas, aby som sa o ňom stihla dozvedieť a kúpiť ho niekomu blízkemu na Vianoce (s pokútnym zámerom, že si ho po sviatkoch sama prečítam). Lenže niektoré knihy nám nestačí prečítať. Chceme šíriť ich dobré meno, nech svet vidí a číta tiež. Nanútime ich priateľom, odporúčame známym a snažíme sa o nich nenápadne zmieniť náhodným okoloidúcim. A samozrejme, blogujeme o nich. Takže ani tento článok nie je recenzia, skôr taký malý nadšený výkriček.

Začať treba od... Adama? Nie, radšej od Jeroma. "Traja muži v člne a pes" od Jeroma Klapku Jeroma (podľa nového doslovnejšieho prekladu "Traja muži v člne, o psovi nehovoriac") sú nestarnúcou klasikou britského humoru. Moja mama odjakživa patrila k veľkým fanúšikom tejto knihy, dokonca si s kamarátkami pridelili prezývky podľa mien jednotlivých hrdinov (ona sama bola Harris, vraj vďaka neopakovateľnej schopnosti zbaliť sa na cesty). Tak som ešte ako dieťa prvý raz pričuchla k zažltnutým stránkam starého vydania. Dosky knihy boli starostlivo zabalené v papieri, no väzbu ohlodal zub času a človek k nej musel pristupovať s úctou, aby sa mu nepomiešali kapitoly. Príhody neohrozených plavcov po Temži ma chytili, navyše starosvetský jazyk prekladu autorovmu humoru pridával zvláštne čaro. Na taký čitateľský zážitok sa nezabúda s obrátením poslednej strany. Stáva sa na celý život zdrojom cestovateľských asociácií a súkromných vtipov. Keď som zistila, že uznávaná anglická autorka fantastiky Connie Willisová vo svojom románe "... o psu nemluvě" vystrúhla tomuto nesmrteľnému dielu poklonu, nemohla som odolať.

Ako sa dá cesta na člne po Temži skĺbiť s fantastikou?

Vezmite stroj času. Mierne zmäteného historika so zdanlivo absurdnou úlohou v rámci megalomanského projektu obnovy katedrály v Coventry, zničenej nemeckým náletom. Zvláštny artefakt označovaný ako "biskupov klátik", aby dráždil čitateľovu predstavivosť. Mačku s nebezpečnou záľubou. Historičku, ktorú súcitné srdce ženie k nepremysleným činom. Oxfordského profesora, ktorý kvôli ideovému sporu hádže kolegu do rieky. Študenta zaľúbeného do nesprávnej dámy. Buldoga slabého na pľúca. Viktoriánsku mladú ženu s vášňou pre volániky a svoj starostlivo strážený denníček. A takmer dokonalého majordoma, ktorý má len jednu chybu - číta knihy. Premiešajte, poduse vo vlastnej šťave, zalejte trochou vody z Temže. Pridajte za hrsť narážok na humoristické a detektívne legendy anglickej literatúry, trochu špiritizmu, pár uteráčikov z dobročinných bazárov a samoopravné časopriestorové kontinuum. Servírujte ľahkou rukou a s nostalgickým úsmevom.

Pričasté cestovanie časom vraj spôsobuje zvláštny a nebezpečný druh nervovej slabosti, ktorý, ak nie je liečený, môže viesť až k smrti. K hlavným prejavom patrí dezorientácia, sluchové problémy, poetické videnie sveta a návaly sentimentu (tiež poznáte takých ľudí? V pokročilej fáze čítania tejto knihy môžete podobné príznaky pozorovať aj na sebe). Hrdina touto chorbou začne trpieť už v prvej kapitole pri prehľadávaní ruín zbombardovanej katedrály a zvyšok deja sa z toho lieči. Na rekonvalescenciu však nedostane dovolenku v pravom zmysle slova - nadriadení mu láskavo pridelia jednoduchú úlohu, ktorá sa (zdanlivo) nedá pokaziť, v harmonickom a pohostinnom prostredí viktoriánskeho anglicka. Udalosti sa však neodvíjajú presne podľa plánu a hrdina sa ocitá na lodi, v posádke zloženej z troch mužov a jedného psa. A tým sa problémy mladého historika sa len začínajú.

Pokojná plavba po rieke neposkytne hrdinovým nervom zaslúžený odpočinok. Úvahy o tom, ako vrátiť históriu do správneho riečiska sa striedajú s dobroružnejšími pasážami. Keďže náš historik pochádza zo sveta, v ktorom veľa živočíšnych druhov už vyhynulo (vrátane mačiek - nechcem si ani len predstavovať, ako mohli dejiny dospieť k takému stavu), dosť prekvapení mu pripravia aj stretnutia s miestnou faunou. Podobne ako traja v člne, aj on spoznáva pravú tvár labutí. No čoskoro zistí, že vrtochy živočíchov nie sú najväčšou prekážkou k splneniu úlohy. Ľudskí obyvatelia viktoriánskeho obdobia tiež priložia ruku k dielu a ukáže sa, že aj časopriestorové kontinuum má vlastnú hlavu...

Nie, nebudete sa smiať celú knihu. Ale väčšinu času sa budete ticho pousmievať. A nemusíte mať prečítaného J. K. Jeroma, aby ste si tento román dokázali vychnutnať. No môžete si byť istí, že ak sa vám páčili Traja v člne, bude "...o psovi nehovoriac" hovoriť vaším jazykom.

 

P.S.: Musím si znova prečítať Troch v člne. A zohnať "Knihu posledního soudu", predchádzajúci titul, ktorý Connie Willisovej vyšiel v češtine.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Súd rozhodol proti Mayovej. Brexit musí schváliť parlament

Odchod Británie z Európskej únie musí odsúhlasiť parlament.

DOMOV

Gašpar podporil konšpirácie, vyvolal pochybnosti o šéfovi polície

Podpis pod vyhlásením by mal Gašpar podľa Kisku vysvetliť.

DOMOV

Lietadlá stáli milióny, no ministri lietajú linkami

Kaliňák hovorí, že každý má slobodný výber, ako bude cestovať.


Už ste čítali?